Epic End

6. july 2010 at 12:46 | Charlie |  I´m not there
Deň šiesty, pustatina na kraji sveta
Mala som sen, strašný sen. Snívalo sa mi, že som bola šestnásťročný človek, zúfalý, zúfalo znudený a znudene zúfalý, zúfala som za svojimi kamarátmi a uvažovala som nad svojím plytkým, jednoduchým, bezduchým životom. Spomínam si, že som bola veľmi prchká, unudená, ale pritom som sa stále vznášala na nejakom obláčiku, a verte tomu, nebol to marihuanový opar. Väčšinu dňa som len dávala pozor na svojich súrodencov, boli mladší a krajší, Freddieho a Florence, pozerala filmy, seriály, čítala knihy a počúvala iRivera. Nebola som smutná, ale ani šťastná. Neustále mi niečo chýbalo. A ja som stále nevedela čo. Zaspávala som s pocitom prázdna, v noci snívala hrôzostrašné sny a ránami som sa zobúdzala s hlavou plnou otázok a vedomím, že sa pomaly, ale iste, prestávam chápať a čím ďalej tým viac utekám opačným smerom od zdravého rozumu. Rozmýšľala som, čo asi robia moji priatelia, či sa drvivá väčšina z nich pri mori opálila a či sú šťastní, alebo veľmi šťastní. Rozmýšľala som nad niekým, kto sa volal Edward, ale len niekedy, ale keď, tak som od seba úplne odišla. Proste som zapla na autopilota a hoci moje telo nejavilo známky absencie, moja duša bola úplne inde. Vyššie, kde bolo krajšie, akčnejšie, zábavnejšie a dlhšie. Keď som sa vracala, na tvári som mala taký primitívny, ba až priblblý výraz, ako pri tanečných číslach v Hello, Dolly! s Barbrou Streisandovou (nehovorte, že vy ste nemali!). Viem, že som niekedy vybuchla pre rôzne maličkosti, a niekedy som ignorovala dôležité veci. Smiala som sa nevtipným veciam a plakala z irelevantných. Najzaujímavejšie je však to, že som snívala o živote, aký mám teraz.

22.12.2012
Teraz zažívam svoje prvé Vianoce po maturite. Zmaturovať bola hračka, zvládla som všetky štyri predmety a dokonca som si prihodila piaty, lebo som sa nudila. Odporúčali ma na najlepšie školy na Slovensku, ale ja som sa rozhodla, že na Slovensku študovať nebudem.
Keďže sme vyhrali v lotérii, s Ellie a s June sme sa rozhodli, že si spravíme najlepšie prázdniny v živote, a od školy si dáme na rok pokoj. Mohli sme ísť kdekoľvek, na peniazoch nezáležalo, a nemyslím to tak, ako to myslel Cornelius v Hello, Dolly! s Barbrou Streisandovou. Zbalili sme sa, zobrali sme kabriolet a cestovali naprieč Európou, pričom cieľom bol Vancouver. Videli sme Prahu, Paríž, Berlín, Budapešť, Madrid, Lisabon, Varšavu, Londýn, Dublin, Brusel, Amsterdam, Oslo, Kodaň, Štokholm a nádherné Helsinki, na ktoré som Ellie s June musela veľmi presviedčať, nakoniec
vraveli, že sa oplatilo. Cestou sme si užili veľmi veľa zábavy, ja som ich kamerovala a fotila a oni pózovali. Na poslednej európskej zastávke sme nasadli na lietadlo, smer Vancouver.To začínal august. Chceli sme zostať na dlhšie, preto sme si kúpili veľký byt s troma spálňami s vlastnými kúpeľňami, priestrannou obývačkou a obrovskou kuchyňou. Teraz, v časoch, keď tam nemáme nájomcov, tam niekedy chodíme len tak, na prázdniny. Z okna dvadsiateho prvého poschodia sme mali perfektný výhľad na celé centrum Vancouveru. Neďaleko bytu
bol GM Place, kde sme sa my a naše permanentky stretávali na domácich zápasoch Canucks. Keďže nad nami bývali bratia Sedinovci, s hráčmi sme sa poznali, dokonca nám darovali dresy v najkrajšej,zeleno-modrej variante. Ellie mala univerzálnu Sedinovskú 22, June mala Luongovskú 1 a ja som mala super-extra Keslerovskú 17. Na jednom zo zápasov domácich proti Blackhawks
som sa zoznámila s Kapitánom. Bol vysoký, mal nádherný nos, hnedé oči a v časoch play-off aj rozkošné bokombrady. Rešpektoval homosexuálov, chcel mať 36 detí, mal rovnaké náboženské, politické, kultúrne aj sociálne názory a proste bol dokonalý. Keďže hrával v Chicagu, nevídali sme sa často, niekedy prišiel on za mnou, niekedy ja za ním. Prechádzali sme sa zasneženým Vancouverom aj upršaným Chicagom. Teraz sú to už takmer štyri mesiace, čo sme spolu. V septembri sme odišli z Vancouveru a presťahovali sa natrvalo do Chicaga. Ellie s June, a aj ja, sme tu mali záväzky, preto voľba nasledujúceho bydliska bola jasná hneď od začiatku. Na tichšej ulici, nie priamo v centre mesta, sme vďaka obrovsky obrovskej výhre v lotérii kúpili budovu, nie veľkú ako mrakodrap, nie malú ako stánok. Primerane veľkú, ktorá bola skôr extrémne široká ako extrémne vysoká. Rozdelili sme ju na tri priestory, v jednom mala June predajňu toho najlepšieho oblečenia na celom kontinente, v druhom mala Ellie veľkú kaviareň plnú nápojov najrôznejších vôní a chutí a v treťom bolo moje kníhkupectvo, ktoré malo veľa menších i väčších oddelení, medzi inými aj priestor na čítanie, alebo hudobné či filmové oddelenie. Okrem toho píšem do jedného významného denníka.A teraz sedíme s Kapitánom na veľkej posteli na našom balkóne, prikrytí veľkým paplónom, obdivujeme vysvietené Chicago na čele s obrovským stromčekom, ktorý je hneď pred nami a osviecuje nám byt a čakáme na ten legendárny koniec sveta.


Sme šťastní, sme spolu a sme spokojní. Ellie o mesiac porodí svoje prvé dieťa :), June chce ten jej na Vianoce požiadať o ruku, a viem že bude súhlasiť a my s Kapitánom práve dokončujeme zariadenie nášho bytu :)

Okej, pár vecí je nereálnych, viem. Veď, kto to kedy videl, hokej v auguste?
Mám rada sny a Hello, Dolly! Čo vy?
                                                                        
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 IndifferentGirl | Web | 6. july 2010 at 14:19 | React

Ja sa na to môžem... tak píšem tu kilometrový komentár a zrazu sa mi myš zbesnie a prepne sa to a je to celé fuč. Ble. Tak v skratke.

Máš pravdu, fínski hokejisti sú :** :D:)
Naozaj neviem, ako som mohla zabudnúť na Kanadu, keď už toľko trpím v škole kvôli tej francúzštine, aby som lepšie splynula s domácimi a ja ju tu zabudnem spomenúť, hanba mi.

Akurát počúvam That's What Friends Are For a čítam tvoje dva posledné články a pustila sa mi slza. Bolo tam síce zopár cudzích slov, ale ten predošlý článok bol veľmi dojímavý.

No a tento... Tento sa mi STRAŠNE páči. Ale strašne. Trvali mi síce chvíľu kým som sa spamätala, kde som, čo som, ale potom to už bolo fajn. Obmenila by som síce pár vecí, a neviem či je zrovna Chicago to miesto, kde by som sa usadila, ale no dajme tomu. A keď sa tam neusadím, tak ťa prídem pozrieť. Nakúpim u June, dám si fantastickú kávu u Ellie a potom, potom vykúpim tvoje kníhkupectvo. Sadnem si do útulného kresla (dúfam, že ich tam budeš mať plno) a začítam sa do nejakého bestselleru za zvukov Franz Ferdinand alebo Coldplay. Ách, páči sa mi moja budúcnosť.

Ale tým predposledným riadkom si to zaklincovala :D

2 anie* | Web | 7. july 2010 at 16:26 | React

Ten sen bol fakt trafený :D. Dnes som tak rozmýšľala keďže zo školy už odišla do dôchodku učiteľka angličtiny že nám dajú asi nového angličtinára pretože učka povedala „ Dúfam že nebudete nového učiteľa veľmi trápiť akurát skončil školu.“ Modlím sa aby sme dostali nijakého pekného a zlatého učiteľa. Aj keď mi je trocha čudné prečo by pekný a zlatý učiteľ šiel učiť práve na našu školu. To mi snáď nedá pokoj :D

3 Andie* | Web | 7. july 2010 at 19:04 | React

A už som rozmýšľala, že či si nehúlila xD. Akože nebudem komentovať môj sen. Snívalo sa mi že som prepadla z matiky, ja už na tom musím byť fakt zle, keď sa mi tak sny snívajú a k tomu ešte cez prázdniny!

Otázka. Ako ste sa kabrioletom dostali do Írska. Tam sa dá ísť len lietadlom xD. Haha xD. Ale nie, tak, to akože som urazená, že mňa ste zo sebou nezobrali! A potom ste nasadli na lietadlo? Až potom? A čo s kabrioletom?! Idem si po neho. Ale inak ty kokos! Ja si to tak čítam, že vuá, aké nádherné, že permanentky a hokej a tak. a potom že ty a ten tvoj Kapitán a že Chicago. Akože dobre, ine je to moje najobľúbenejšie miesto ale tá tvoja predstava. Uch. Že veľký stromček. A tak kráasne si čítma a ty to zabiješ vetou a čakáme na legendárny koniec svetA? To je úžasná veta!

4 anie* | Web | 8. july 2010 at 12:15 | React

Tajomná rieka bol naozaj úžasný film. Skrotená hora je tak isto. Ten film som videla veľa krát a vždy po ňom revem aspoň týždeň. Najkrajší romantický príbeh. Áno videla som Titanic ale o proti Skrotenej hore to je komédia. Neviem aký bude tvoj názor na film ale pre mňa je to ten film ktorý ma rozplače vždy keď ho vidím.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement