The Way You Are

26. september 2010 at 16:15 | Charlie |  I´m not there

...and when you smile, the whole world stopes and stares for a while...

awbd

Moji rodičia s radosťou hovoria že tento september máme nabitý. A veru máme. Samé blbé rodinné oslavy a zvítania sa so zahraničnými rodinami, svadby a krstiny. Teda všetko, čo neznášam. Na tento deň som čakala celý september, a teraz som už spokojná. Fakt spokojná.

Včera, ako posledný nie voľný deň, som DOBROVOĽNE išla do kostola na krstiny najkrajšieho bratranca na svete. Ten malý je tak neskutočne krásny, rozkošný a taký hladký (nie ako tie pokrčené deti). Na škodu všetkým potencionálnym z fotiek z týchto krstín sa radujúcich ľudí na celom svete mi bola zverená úloha fotografa. Nezvečnila som ako mu farár lial vodu na tie hebučké vlásky (moja vina), ani ako mu farár urobil krížik na čelo (moja vina) ani ako zapálil sviecu, ktorá má symbolizovať večný oheň, čiže niečo ako zahájenie olympiády (moja preveľká vina). Bránim sa jedine tým, že foťák po zhotovení fotky na 30 sekúnd upadol do kómy, a za to ja nemôžem. Keby som tak mala po ruke nejakú zrkadlovku....tak by tie zábery boli lepšie, z toho vyplýva čo? Treba mi zrkadlovku!

Potom sme mali jednu z tých hostín, kde vás vždy posadia oproti rodinnému príslušníkovi, ktorý na vás neustále čumí ako jete (tí, ktorí ma dôverne poznajú, vedia, že za toto by som vraždila). To je ale asi jedna z mála zlých vecí, v skutočnosti mi oslavy s touto časťou rodiny až tak veľmi nevadia. Ale stále nie sme v plusových hodnotách.

O niekoľko hodín neskôr som stála na stanici, čakala na autobus na vinobranie a snažila sa skrývať svoj strach pred ľuďmi, ktorí zo mňa robia zlého človeka (ale nie, ja som aj bez nich stelesnené zlo). Blbá náhoda, ktorá vlastne ani neexistuje zariadila, aby som v autobuse cestovala zhruba 40 minút s tlupou mojich bývalých spolužiakov. Bŕŕ. To sú ľudia, pri ktorých stále zatínam zuby. Títo ľudia mi zo života urobili peklo. Vďaka týmto ľuďom teraz nie som schopná vyjsť na ulicu bez toho, aby mi tlak nestúpol o 50 percent, aby som sa nezožierala tým hnusným pocitom, že každý na mňa pozerá, a smeje sa zo mňa. Každý. Každý vie ako sa volám, na čo myslím, každý vie moje špinavé tajomstvá a každý mi chce ublížiť. Áno, hovorí sa tomu paranoja. Títo ľudia zo mňa urobili paranoika. Uzlík nervov s orovským zadkom, ktorý nevie nachádzať nových priateľov, tobôž osloviť neznámych ľudí, veľmi veľké tobôž chlapcov a iných krásnych ľudí... Najhoršie na tom všetkom je, že práve do Iris sa (asi) zaľúbil Seth. Je tam veľmi veľké asi, ale už len tá predstava mi naháňa do očí litre sĺz. Iris je nízka blondína, s krásnymi zubami, rozkošnou tvárou,dokonalým nosom, s malým zadkom a super cool kamoškami. Proste dievča, ktoré chlapca nikde nestrápni. Teda, aspoň nie výzorom. Iris nemá zadok ako garážové dvere, nemá jedno oko menšie a svetlejšie ako to druhé, nemá pehy od slnka, nemá znamienka, nemá jazvy na prstoch po neúspešných pokusoch vyrezať tekvicu, vždy má vlasy vyžehlené a nikdy bez make-upu. Vidíte? Som úplne nízky živočích, ja som ploskavec a oni dvaja sú tiger a tigrica. Nádherní, majestátni, dôležití. Vidíte tú odbočku? To sa stáva, iba keď som veľmi, veľmi nazúrená. A posledná vec, teraz mi každá z tých dievčat zdraví, ako keby som bola najrozkošnejší psík v celom Zapadákove. Verím, že ľudia sa menia, a ako správny kresťan by som mala ľuďom odpúšťať, ale myslím, že to potrvá dlhšie, kým im zabudnem to všetko....

A späť. Na zastávke ma už čakali Ellie s Daisy, tak sme sa vybrali na to vinobranie. Drahé kolotoče, dedinská zábava a zakázaná ochutnávka vín. No a? Ďalší deň v ich ♥ spoločnosti, za to by som išla aj na Mesiac. Neskôr sme sa stretli s June, a jej milým, a ja som si prvýkrát uvedomila, že je to naozaj, že je to ozajstný vzťah a ja s tým nič nenarobím. I keď jej to prajem. Z celého reálneho aj z piatich vymyslených sŕdc. Od kolotočov, popri stánkoch s vínom a guľášom sme zašli až do zákulisia, kde sme sa rozprávali s jednou profesorkou, ktorá bola v ľudovom. Od nej sme išli k Ellienej babke, a tam nás už chytil Ellien otec a donútil nás jesť guľáš, a my sme ani za nič nemohli utiecť. Jej rodičia a starí rodičia sú takí zlatí, doteraz sa smejem z toho, ako nám ujo vysvetľoval obsah rozprávky "Raz čapil, sedem múch zabil". Potom späť na koncert, obdivovanie sexi basgitaristu a naháňanie ho v zákulisí. Pri odchode som vo vstupnej bráne zazrela koho? No predsa Setha. Možno išiel za Iris (fňuk, vzlyk). Vyzeral tak úžasne, tak dokonalo....Myslím že som zase spadla do obrovských exkrementov. Pokazil mi celý deň, cestou späť som rozmýšľala nad ním a nad ním, a ešt nad ním a totálne ma to rozosmutnilo. Prišla som domov, do prázdneho domu (rodičia na svadbe, súrodenci u babky), pustila si P.S. I love you, plakala a vzdychala som nad Gerrym, od jedenástej do jednej sa odbavovala (čo to vlastne znamená?) na Sethových fotkách a púšťala som si videá s Kapitánom a zas som sa platonicky zaľúbila. Medzi tým som mala koncert (ako Holly v tom filme) a spievala som smutné pesničky a teraz ma nehorázne bolí hrdlo. O druhej som zaspala a ráno sa prebudila do nádherného (17 stupňov, slabý dážď, oblaky, bez irónie) počasia.

Bojím sa, že ho ľúbim.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 andie | Web | 26. september 2010 at 18:37 | React

Bojíš sa že ľúbiš Setha? Máš sa čoho. láska bolí. Kurevsky. Ale čo ti bduem hvooriť, má to aj krásen stránky ak je niekto masochista ako ja a chýba mu obdobie ked bol na tom zle a teraz sa mu to zdá užasné pri tom som sa vtedy trápila.. dobre som smiešna. Nenávidím také baby ako Iris. Bez mejakpu, vždy vyžehlená, nieže jej bdue trčať vlas a dokonalosť sama nesktuočná (neznášam dokonalosť). Aj aj som poezrala ps i love you. Miljem Gerarda Butlera ♥ a filmy v ktorých hrá. Milujem krajinu (Irsko) v otm filme. Štvrtok. A plakala som pri tom. Slabá chvíľka.

2 anie* | Web | 27. september 2010 at 16:43 | React

Tú pesničku čo máš v článku nepoznám ale tipujem že ju spieva Bruno Mars. Zatiaľ sa mi celkom pozdáva. Nó to zas ja si nepamätám kedy som bola na svadbe naposledy. Teda pamätám mala som asi 5 rokov. Krstiny to boli zas pred dvoma rokmi. Ja by som zas bola rada keby sa také niečo udialo. Už dlho som nefrflala že znova sú tu tie trápne rodinné stretnutia :D. “U nás“ sa už dlhšiu dobu nič nenarodilo :D. Čo je dosť veľká škoda pretože ja mám deti rada. Ja som tiež strašne paranoidná. Dala som na jednu súťaž svoju básničku ktorú som uverejnila na blogu a teraz mám strach že tí dementi [ cháp: SPOLUŽIACI ] nájdu môj blog a všetko si prečítajú! VŠETKO! Chápeš VŠETKO?! Niekedy mám pocit že som ten najparanoidnejší človek na celom tomto veľkom svete! Tá Iris mi pripomína jednu spolužiačku. Vychudnutá, hnedovlasá krava ktorá si o sebe myslí že je kráľovnou sveta len preto že ma na svojom otrasnom xichte tonu make-upu.  Najradšej by som jej doškriabala ten jej xicht [ lenže najprv by som sa musela preškriabať cez väčšiu vrstvu make-upu ako má Pattinson v Twilight sage! ]. Jak si tak písala tak som úplne zabudla že si vôbec niečo hovorila o vinobraní :D.

3 Coco | Web | 27. september 2010 at 16:48 | React

Ano, skutečně existuje, dokonce má i své sestřičky 10. a 0., které já s největší pravděpodobností taky ještě poznám na vlastní kůži :).

Rodinné oslavy, tak ty já narozdíl měla vždycky ráda. Poptrpím si na chystání jídla, zdobení, připravování, a když pak mám vytvořit hudební kulisu na klavír, to je něco ... Mám zkrátka a dobře ráda tu slavnostní atmostféru. Nicméně znám spoustu lidí s podobným vztahem k rodinným sešlostem a hostinám, jako máš ty :).

4 mišel | Web | 27. september 2010 at 21:58 | React

prave som sa zamilovala do tvojho pisania! mozes si byt ista ze am tu ams aj nabuduce! ^^
rodinne oslavy.. fujky.
byvali spoluziaci cesta s nimi.. fujky.
paranoja.. fujky.

uplne ta chapem!

5 Tessa* | Web | 28. september 2010 at 18:40 | React

Jé, ty si to tiež videla? ;) Hej to nahrávanie v štúdiu, super pesnička...:)Super film. ;D

6 andie | Web | 28. september 2010 at 20:05 | React

Ja som sa do tej pesničky zamilovala ♥. Tak to sa bojíme dve že nikdy pohlavne nedozrejme. Ale podla mňa to ani nie je tým. Keď som si napríklad s Džefom písala veľmi dlho a to vetko okolo toho tak som si to dokázala predstaviť. Možno to chce len viac ako mať rád.

7 es* | Web | 29. september 2010 at 0:51 | React

miluju to, jak píšeš.promiň,teď, v jednu už toho víc nenapíšu..ae tohle bylo to nejdůležitější,co jsem Ti chtěla sdělit!:)

8 Effy | Web | 30. september 2010 at 17:52 | React

Tiež som hrozne paranoidná! Ale to už asi nezmením. Na nejakej roddinej oslave som už dlho nebola, ale vždy sa tam obrovitásky nudím.
Monžo je Iris pekná, ale na tom nezáleží! Ved odkedy záleží na tom ako vyzeráme? Ja mám jazvy na prstoch a som na ne obrovitnásky hrdá aj ked to vtedy dosť bolelo :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama