Windy weather

17. september 2010 at 21:18 | Charlie |  I´m not there
awbd
Niekedy mávam abnormálne stavy úzkosti. Vtedy si predstavujem samu seba v tvorivom kreatívnom procese, ako sedím za stolom a usilovne píšem najlepšie básne sveta s ceruzkou v ústach, pohľadom na pouličnej lampe a mozgom v mieste s najrôznejšími slovami na svete. Potom sadnem za stôl, idem na Satanášovú stránku a všetko je zrazu preč. Rýmy, verše, strofy. Úzkosť je však stále prítomná.

Úzkosť sa v pokročilejšom štádiu dostáva do silne sebeckého egocentrizmu, keď ľutujem samú seba, cítim sa zbytočná, považujem sa za najväčšie chúďa na svete a spoznávam svoj biedny osud v piesňach. Vtedy viem, že je to zlé. Keď moja úzkosť dosiahne vrchol, vtedy konečne začnem vnímať okolitý svet. Mení sa to však k horšiemu. Začnem plakať nad všetkými zlými ľuďmi, sama seba sa pýtam prečo je svet taký nespravodlivý, prečo má jeden viac ako si zaslúži a druhý nemá nič, potom sa začnem hnevať na Hitlera a na Stalina, neskôr ich ľutujem, a na konci tohto pod-rituálu si dávam za vinu smrť všetkých obetí fašizmu a komunizmu.

Ku koncu si väčšinou dávam záväzky. Ako napríklad: 

►snažiť sa byť viac milá k ľuďom
►chrániť ľudstvo pred komunizmom a fašizmom (niekedy keď je to zlé, tak aj pred anarchisticky zmýšľajúcimi ľuďmi)
►naučiť sa konečne zmysluplne odpovedať na zmysluplné otázky (to sa učím už 16 rokov)
►postaviť sa konečne problémom (detto)

Len tak. Teraz som momentálne v druhej fáze. Na Satánkovi analyzujem, prečo Edward nepíše (keď už sme tí kéémovia, no), akákoľvek poetická inšpirácia (plus kreativita) je preč. A už asi týždeň sa spoznávam v rôznych pesničkách. To len na okraj. Taylor Swift, Stereophonics...to všetci spievajú o mne!

Toľko k mojej úzkosti. Čo sa týka školy (uvedomila som si, že sa tu prepierajú len dve témy-moje depresívne nálady a škola) tam je to úplne úžasné. V mojej momentálnej nálade (úzkosť na ôsmu) by som brala školu aj cez víkendy. Niektorí utekajú zo školy, ja najradšej utekám do nej. V škole totiž nie je času na ponuré myšlienky (iba ak cez úmornú, nudnú, zdegenerovanú a degenerujúcu chémiu, uf) a vďaka Ellie nie je čas na nič iné, iba na zábavu. A na učenie, samozrejme. Ale verím, že do konca roka sa to zmení. Na druhej strane, každý profesor teraz vraví, že toto je náš posledný školský rok ako triedy. Budúci maturantský rok už budeme porozhadzovaní a nebudeme mať na seba toľko času, ako tento rok. To mi je dosť ľúto. V príme som mala neskutočné šťastie na perfektných spolužiakov, Ellie aj June som spoznala tam. Rovná sa- škola mi dala niečo, na čom mi momentálne záleí rovnako ako na svetovom mieri (to je snáď jasné). Cez chémiu (aby ste vedeli, máme dve hodiny týždenne, ale naša chemikárka je vládkyňa času, preto si ten čas zastaví, lebo nie je možné, aby aj po troch hodinách stále ostávalo 40 minút do konca hodiny!) som si snažila predstaviť samú seba. Pri maturite, po maturite, pri príjmacích skúškach, po vysokej... Nešlo to. Stále, stále, stále som sa pri akýchkoľvek problémoch spoliehala na ten zažitý stereotyp. Keby niečo, mám kde bývať, má ma kto živiť, má za mňa kto vybaviť problémy. Ale teraz? Som veľmi blízko dospelosti a bohužiaľ, nikoho nezaujímajú moje túžby ostať dieťaťom. Čo bude vo Vancouveri? Ešte stále ma to neprešlo.

Ach. Tak strašne by som vám TO chcela povedať, ale keď sa strašne bojím, že to zakríknem.... A ani vlastne neviem, prečo to tu píšem.....Tak oukej. Som tehotná. 
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 anie* | Web | 18. september 2010 at 11:58 | React

Nemusíš mať strach u väčšine ľudí je to tak buď preberajú depresiu alebo školu. . . alebo depresiu zo školy. Ja asi patrím k tej druhej skupine, veď čosi budeme nahovárať, no nie?

Ehm. . . O_O ??? To myslíš vážne? Myslím s tým že si tehotná ?

2 Ivuška | Web | 18. september 2010 at 12:46 | React

S tím těhotenstvím jako vážně, nebo je to podařený žertík? :))) :D

3 Andie* | 18. september 2010 at 13:17 | React

Stavy úzkosti. Poznám. A nemyslím, že si tehotná :D. Bola to len narážka na tvoje stavy :D. Podľa mňa také stavy nemajú ani tehotné ;D.

4 sweetmoments | Web | 18. september 2010 at 13:55 | React

Každý má občas blbé obdobie,aj keď mne sa to stáva dosť často.Ale zase ja si vyčítam len to,že si nevážim to čo mám.

5 naivety | Web | 18. september 2010 at 17:11 | React

Taky znám pocity úzkosti. Ale každý má něco, co ho trápí, jen někoho víc a někoho míň.
Taky jsem ráda ve škole, protože je tam vždycky co dělat a je tam spousta lidí, které ám ráda. Zato doma je člověk někdy sám, má čas přemýšlet a někdy to nedopadne dobře..

6 Effy | Web | 20. september 2010 at 15:05 | React

Presne ten pocit úzkosti ktorý tu opisuješ poznám. Tiež si všetko hádžem na seba. Dávam si veľa závezkov a tak dalej.
Ech.. a to vieš 100% že si tehotná? Alebo si to len myslíš? :)

7 Coco | Web | 20. september 2010 at 21:02 | React

Tyhle nepříjemné myšlenky dokážou pěkně zamotat hlavu. Je to malá soukromá nekonečná válka keždého z nás (většiny), jednou vedeš ty, podruhé ony. Ale nikdy se jimi nesmíš nechat pohltit, jinak bys nejspíš zešílela.

Popravdě, utíkat před depresivními náladami do školy sice není dvakrát konstruktivní, nicméně účinné rozhodně ano. Já osobně nesnáším ty volné chvíle o víkendu, kdy bilancuji minulý týden, respektive si píšu dlouhý seznam chyb, omylů trapasů, už čehož - jako třešinku na dortu - vím, že stejně to můžu změnit až zase v pondělí. *grr*

Mimochodem, děkuji za pochvalu :).

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement