November 2010

The Scientist

27. november 2010 at 18:16 | Charlie |  I´m not there

awbd
Po tie roky zdanlivo nezmyselného trávenia času na tejto stránke som mnohokrát otvorila článok a chystala sa niečo napísať. Zrazu mi však nenapadlo nič. Totálne nič. Možno ten pocit poznáte. Vždy premýšľam nad začiatkom článku tu, alebo nejakej práce v škole, do školy strašne dlho. Po prvom slove to však ide ako po masle. Preto som sa nijako neobávala písania veľkého ročníkového projektu. Myslela som si, že bude ťažké len začať, ale ono je také ťažké pokračovať! Preto po dlhom trápení sa s priamym nahadzovaním svojich v hlave do anglického jazyka pretvorených myšlienok na worďácky papier, to riešim tak, že to píšem po slovensky na papier a následne to v priebehu následujúceho týždňa začnem prekladať do angličtiny. Pointa? Pointou je fakt, že keď som dnes ráno vstala ešte pred siedmou a pozrela sa von oknom, všade bol sneh. Ďalší fakt, že sneh je momentálne na 85 percent roztopený, môžme pokojne odignorovať, a konečne sa dostávame k pointe, a to, že namiesto toho aby som mohla čľapkať svoje deravé topánky v snehu, som celý deň sedela pri rádiu, v ktorom dávali dokopy 10 pesničiek (za osem hodín) a prekladala fakty o hokeji z angličtiny a češtiny do slovenčiny aby som ich následne mohla preložiť do angličtiny. Fucking job!

Minulý piatok doniesla Ellie do školy lejzrík, a je fakt neskutočný, má parádny dosah a na  reflexných vestách robotníkov je úžasne viditeľný. Len toľko. Minulú nedeľu som bola na novom Harrym Potterovi a okrem toho, že som bola nadšená z toho, ako perfektne je vo vianočnej Optime, som sa dosť ľakla nahého objatia Harryho a Hermiony. Čo to malo byť? Veď sú to deti! Pri prvom filme som sa zľakla momentu, keď na Harryho z knihy zo Zakázanej časti knižnice vyskočila tá tvár a vrešťala ako najatá, keď tam bol pod neviditeľným plášťom v noci. A teraz ma vydesí ich nahé objatie. Bŕŕŕ. Pondelok sme robili psychologické testy pre výber povolania. Štyri hodiny trvajúce psychologické rozbory a vedomostné a inteligenčné úlohy ma natoľko zdeptali, že sa budem hodiť ešte na nižšie povolanie ako smetiar. Keď už sme pri tom, vysnívala som si nové povolanie. Chcem byť letuškou! Len musím zistiť, aké široké sú tie uličky v lietadle, aby som si nacvičila, ako sa do nich natáčať tak, aby som sa zmestila. Utorok oslavovala Ellie narodeniny. Ellie má veľmi rada robotníkov (musí nás niečo zabávať počas chémie a fyziky), tak sme vymysleli, že na papier napíšeme blahoželanie a odnesieme ho za robotníkmi, aby jej ho cez okno ukázali. Ostalo to však len túžbou, nikto (okrem mňa samozrejme) nemal odvahu za nimi ísť. Streda bol jeden z najhorších dní v škole, z piatich hodín sme mali dve chémie (ale na jednej som dostala dvojku z písomky). Štvrtok sme na telesnej odohrali ten najlepší volejbal za sedem rokov môjho kapitánovania, a včera sme písali školskú úlohu na tému výklad (bojím sa že som si to pretransformovala do úvahy). Dnes ráno nasnežilo, ale ja som bola vonku jedine vtedy, keď sme išli za babkou, ktorá ma dojala tvrdením, že nám na Vianoce dá klobásy a že budúci týždeň už chce piecť medovníky a nepriamo mi naznačila, že ma nezaangažuje do ich ozdobovania, keďže ruka sa mi trasie viac ako jej (a to má takmer 80)(a pravdu). 

Budúci týždeň sa začne december, čiže čas kedy ma nemôže nič nahnevať (okrem Iris, opäť. ma.štve. Mimochodom som zistila, že Seth je odo mňa nižší!) lebo za chvíľu sú Vianoce, a začiatkom mesiaca sa mi rapídne zvýši hodnota cukru v krvi (Majkjúlejš), a to je len dobre. V priebehu ďalších dvoch týždňoch sa plánujem radikálne ostrihať, dokončiť projekt, ktorý vyhrá všetky možné ceny, vrátiť včas všetky knihy do knižnice, ísť do kina s Edwardom a konečne začať šiť bábiku pre Florence a vymýšľať a kupovať nejaké darčeky. 

Práve som si už druhýkrát uvedomila, že sme nenapísali list Ježiškovi (Freddie totiž stále verí a je to také krásne, vidieť jeho 10 - ročnú tvár v prekvapení, keď na okne druhé ráno list nie je). A ani sama neviem, ako sa mám. V poslednom čase sa ani nestíham mať. A ešte jedne postreh - z toho blbého projektu mi začína totálne preskakovať, sny sa mi snívajú po anglicky, niekedy sa pristihnem ako premýšľam po anglicky a takmer stále si všetko, čo sa mi dostane do uší, automaticky preložím.

A posledný postreh, Shia LaBeouf je fakt super. Najviac sa mi páčia jeho krčné svaly. 


Death & All of His Friends

18. november 2010 at 17:45 | Charlie |  I´m not there

Pondelok
awbd
V škole sa nič podstatné nedialo, večer však bol imatrikulačný večierok prvákov, čiže proste veľká akcia, na ktorej sa (takmer) všetci spíjali, a veď to poznáte. Celý deň som odmietala a dementovala moju účasť na tejto akcii, nakoniec som však mala záchvat spontánnosti a išla som. Tak som sa stretla s Daisy a Ellie a prvú hodinu - dve som to neskutočne ľutovala, a prisahala som si, že na akciu podobného zamerania už nikdy nepôjdem. Najprv to bola neskutočná nuda, teda, až kým nezačal program, ešte predtým si však za mňa sadla Iris a spolu s kamarátkou sa rozplývali nad Sethovými fotkami, pritom používali debilné slová ako zlatučký/peknučký atď. Tak som si zlikvidovala sklovinu na zuboch. Potom odišli, ale pred nás sa postavili prváci, takže sme nič nevideli. Nevidela som, ako Dan súťažil. Danova a neskôr aj Sethova účasť boli hlavnými dôvodmi prečo som sa odmietala zúčastniť. Nechcela som ich vidieť, a celý večer stráviť nad premýšľaním nad nimi. Nakoniec som však skončila premýšľaním nad Danom, ale nebolo to permanentné a ani to tak veľmi nevadilo. Potom začal program a bolo to skvelé, teda v rámci tej primárnej skvelosti. Potom sa začala diskotéka (úsmev) a to bol signál, aby som sa odtiaľ čo najrýchlejšie vyparila. Celý čas sme sa s Ellie rozprávali na schodoch mimo sály, ostatní (česť výnimkám) sa spíjali a tancovali na parkete (videla som Dana tancovať a musím sa opakovať "úsmev" "úsmev", je také drevo "úsmev"). Okolo desiatej sme sa išli s Ellie prejsť vonku, ja len v tričku, potom sme sa vrátili po Grace, ktorá bola naspeedovaná od Energy drinku a ja som sa cestou späť smiala na tom, ako ju Ellie napodobňuje. Predné dvere boli zavreté (za nimi bol Dan a ešte asi 30 ľudí, a ani jeden nechcel/nemohol odomknúť, pričom sme vonku neboli samy), tak sme sa museli preplížiť pomedzi fajčiacich študentov (rozhdne sú sympatickejší ako tí, čo vracali v sále) a prejsť zadným vchodom priamo pod pódium. Na konci bola Daisy taká sklamaná z Lukea (nová postava!, niečo ako Daisyn potencionálny frajer), ktorý objímal inú, že som s ňou radšej išla domov. Takže o štvrť na dvanásť v posteli v úplnej tme s Maxi Kingom (milujem ho) a taká unavená a zároveň  nadšená z Dana.

Utorok
Utorok bol v škole venovaný prednáškam a neskôr výchovnému koncertu. Keďže Dan je môj budúci maturantský spolužiak (pevne dúfam), tak ako tretiaci sme teraz pri väčšine akcií v skupine (začiatkom septembra to boli úžasné, spolu strávené tri dni). Pri prednáške o Červenom kríži, keď nás jeho predsedníčka vyhrešila, že nechodíme darovať krv (lebo nemáme 18, ty stará s., teta) a že si myslíme že sme niečo viac (sedem rokov nám vtĺkajú do hláv, že sme gymnázium, že PROSTE SME NIEČO VIAC) a potom pri odvážnej prednáške o AIDS (análny sex, orálny sex, kondómy a homosexuáli? ste si istí? ako chcete...) mi tŕpol zadok na tej blbej socialistickej stoličke a nemohla som sa ani obzrieť na Dana, lebo bol za mnou a pravdepodobne by ma zazrel. Neskôr výchovný koncert, do sály (susediaca s tou včerajšou) sme prišli ako prví, a na druhý koniec nášho radu si sadol Harvey! Konečne dlhotrvajúci profil jeho profilu. Niečo nádherné ♥ Ten nos je taký nádherný. No a uhlopriečkovo predo mňa si do radu sadol Dan, a ja som bola rad, že nesadol predo mňa, lebo je strašne vysoký ale okrem toho som zistila, že má nádherné ruky! Mala. By. Som. Sa. Ísť. Liečiť. Tešilo ma, že ho to nebaví rovnako ako mňa (poviem to takto, neznášam hudbu, ktorú by som aj sama zložila - dve akordy a blbé rýmy). 

Streda
Tento deň by som z celého srdca najradšej vymazala. Úplne.

A dnes? Dnes som napísala ďalšiu písomku z matematiky na päťku (jupí), pozorovala škuľavého, ale napriek tomu zlatého robotníka a asi polhodinu po tomto pozorovaní som zistila, že aj on pozerá na mňa!, a to bol hneď za oknom "úsmev" a na telesnej som s Harrym a Mickeym sedela na tribúne, hovorili sme o Samovi Rockwellovi, a keď sa nepozerali, tak som pozerala na Edwarda ako tancuje pri volejbale, keď čaká na loptu. Okrem toho, Harry mi sľúbil všetky série HIMYM (jupí) a rozplýval sa nad zasneženou Minnesotou. Plus som videla prejavy lásky Setha a Iris a čuduj sa svete, nevadilo mi to. I keď on je stále jedna z najkrajších bytostí v celom vesmíre. Juch.

When did your heart go missing

13. november 2010 at 17:35 | Charlie |  I´m not there

awbd
Viem, že už to tu nie je tak periodicky vysoko hodnotné ako po minulé dni a týždne, dôvod je však prozaický. Škola má na mňa vysoké požiadavky. Hneď pondelok som musela zaplatiť rodičovský príspevok, ktorý som  hodlala tvrdo bojkotovať. V utorok na telesnej sme hrali futbal, na moje šťastie/nešťastie ma postavili do bránky. Skončila som ako Halák, nie vyhodená z krásneho mesta, ale s čistým kontom. Som perfektná. V stredu na chémii sme písali písomku, a ja mám z nej neskutočne dobrý pocit. Štvrtok mi hral Vancouver, ale ja som bola indisponovaná, ako inak. Včera sme mali písať test z angličtiny, namiesto toho sme nosili veci zo zadnej budovy školy do prednej. A zistila som, akých máme nádherných maturantov. Okrem toho sme ako septima imatrikulovali primanov, medzi nimi aj ďalšiu devu z môjho klanu, Florence. Veľa ľudí nevedelo, že je to moja sestra, vraj sa tak veľmi nepodobáme, a tomu som rada. Prítomná som bola len pri častiach, kde som prítomná byť musela, inak sme sa s Daisy a Ellie prechádzali po škole, neskôr sme zašli do obchodu s čokoládou (raj na ôsmu), kde by sa jednoznačne mohla ponúkať najlepšia brigáda na svete. Obchod je totiž závesom prepojený s malou kaviarňou, kde sa môže čokoláda, tekutá, či nakrájaná ochutnávať a piatkami večer sa tam čítajú knihy. A ja by som chcela byť tá čítačka. Včera mali večer so Shakespearom.

A keď sa do školy neučím, tak robím jeden z milióna projektov. Ročníkový, teda Kanadský hokej, ide veľmi pomaly, ale je to taká nádherná, doslova nádherná téma, že mi je to jedno. Projekt z fyziky (mechanický oscilátor) som už dokončila, našťastie a ešte sa musím pozrieť na ročníkový projekt z biológie (DNA). A do konca novembra musím prečítať Na západe nič nového a urobiť z toho referát. Takže keď sa neučím, alebo nerobím žiaden projekt tak pozerám HIMYM. Je to dokonalé, všetci sú dokonalí a ja sa nestíham čudovať, že je to jeden z mála seriálov, ktorý má všetko: sympatické postavy, Kanaďanku a Barneyho. Barney je môj druhý najobľúbenejší televízny charakter po Robertovi Codym z Interstate 60 (scenáristicky najdokonalejší film na svete, veľmi veľmi veľmi ho odporúčam). Preto to tu periodicky hodnotne klesá.

Ďalej som zistila, že som strašný sebec. Sú ľudia, ktorí nemajú nič a na nič sa nesťažujú. A ja môžem mať všetko, nie som nič, čo by som nemohla zmeniť a desí ma fakt, že som to zistila až teraz. Som sebec, ale už nechcem byť. A ešte niečo som si uvedomila až teraz. Stále hovorím o Zapadákove ako o Zapadákove, je to však nádherné mesto. Narozdiel od Bratislavy, kde pôvodní určite ani nevedia ako stromy vyzerajú (bez urážky), tu sú na každom kroku. Zvlášť teraz, v jeseni, je ten rozdiel nádherne citeľný. Ďalej máme jeden z najväčších prímestských parkov v celej Európe, a je to určite najkrajšia časť mesta. V neposlednom rade sa tu vyrábajú najlepšie čokolády na celom Slovensku (s výnimkou akejkoľvek bielej čokolády na svete). Ak zbadáte niekde v obchode Devu, malú čokoládovú tyčinku, tak sa skúste pozrieť, kde ten poklad vyrábajú a príďte sa sem pozrieť. Žart, nechoďte tu. Dvojitý džouk, príďte. Mala by som ísť za primátorku.

A minule som končila vianočne, tak aj dnes to tak zakončím, chystám sa začať pripravovať prvý vianočný darček. Chcem ušiť Florence handrovú bábiku. Podľa "receptu" súdim, že bude potrebné mať za konzultantku babku a s ňou i jej prednášku o tom, prečo som na spovedi bola naposledy pred 7 rokmi, ale čo nespravíte pre ľudí, ktorých máte radi, obzvlášť na Vianoce, však?





Sea Saw Saga

7. november 2010 at 10:40 | Charlie |  I´m not there
Deje sa toho toľko v poslednom čase. Sú to však celkom zbytočné veci, ktoré nič nedajú, len zoberú. Škola napríklad. Pomaly už odchádzam od zdravého rozumu od učenia. Neprináša to však žiadne výsledky. Vidíte? Ešte ani bifľoš nie som dobrý.

Fyzika. Odo mňa opisovali domácu úlohu, príklady, mala som to dobre a možno jediná. Keď sme ich počítali spolu, vždy som ich mala medzi prvými. Písomka? Štyri.

Chémia. Pracovali sme v skupinách, vedela som v čom sa líšia a čo majú spoločné optické antipódy, čo je to racemát, aké je to polarizované svetlo a ako vyzerá kyselina salicylová. Písomka? Štyri.
awbd

Slovenčina. Nikdy, nikdy, nikdy som nemala problémy s diktátmi. Mama hovorí, že je to tým, že čítať a písať som vedela už pred školou (to je znak toho, že JA som Spasiteľ) a tým, že som veľa čítala, tak som si všetky gramatické javy podvedome uložila do hlavy. A je to pravda, keď sa neviem rozhodnúť aké i/y, tak si to napíšem a hneď viem, ktoré je správne a ktoré proste nesedí. Problémom sú však čiarky, pani Bridžit je najhorší čitateľ na svete, niekde čiarky číta, niekde nie a preto máme zlé známky. Trojka.

Mala by som si vybaviť robotu pri robotníkoch, lebo je to veľmi zlé. 

Ách, robotníci. Už dávnejšie sa  Ellie a Daisy zoznámili s Blonďavým. Vyšli sme zo školy, ja som na pol minúty bola pri June a keď som sa obzrela, Blonďavý bozkával Daisy a Ellie na líce, ja som tam len stála, a oni na mňa ani nepozreli. Volá sa Jožko. Vždy som im hovorila, že keď ho spoznáme, tak bude po všetkom. A je to tu. Meno, vek, bydlisko.... a je to preč. Iste, je to super, keď ho vidíme, ale vôbec to nie je také vzrušujúce ako predtým. Presne týmto sa začalo moje krízové obdobie. Nebolo to žiarlivosťou, že na mňa v tej chvíli totálne zabudli, bolo to sklamanie zo samej seba.

A tak som si začala uvedomovať čo všetko nemám, čo všetko mi chýba, čo všetko som premárnila. A je toho tak veľa, že sa bojím, že to budem ľutovať do konca života. 

Jediné čo ma teraz teší je HIMYM. Stále ma to dojíma. Prosím, povedzte, že ste tiež plakali, keď sa v prvej sérii na Silvestra Marshall vyrútil z dymu počas Barneyho pesničky z Get Psyched Mixu a všetko im začalo vychádzať, však ste plakali? Nie? Tak nič. 

Momentálne ma neteší ani fakt, že už je november. Môj tretí obľúbený mesiac v roku. Neviem či je to mojou existenčnou krízou alebo tým, že vonku je stále teplo. Teší ma však (asi ako jedinú na celom svete) vôňa blížiacich sa Vianoc, teda reklamy a vyzdobené supermarkety.

Milujem Vianoce, už mám zoznam všetkých vianočných filmov, ktoré si musím pozrieť. A zoznam darčekov? Takisto. Obsahuje len jednu vec, a je totožný s tým minuloročným. 

I hope it´s gonna be legendary. I´ll wair for it.