December 2010

Good night

23. december 2010 at 14:38 | Charlie |  I´m not there
Toto sú moje posledné slová. 
Čítať vaše články budem naďalej, nebudem sa však ozývať, alebo aspoň pravidelne nie.

Toto je koniec. 
Ďakujem Vám za všetko a želám Vám pekné a šťastné Vianoce, a aby sa Vám stále plnili všetky sny, ktoré ste si kedy vysnívali.

awbd

Claire de Lune

18. december 2010 at 13:08 | Charlie |  I´m not there

awbd
Nie som extra fanúšik Twilightu, ale toto je paráda, ktorú počúvam iba na Vianoce, hoci to s Vianocami nemá žiaden súvis.

"Je blázon ten, kto sa pozerá na prst, ktorý mu ukazuje Mesiac."

Možno nikdy nedostanem to, čo chcem. Možno nikdy nebudem tam kde chcem byť a robiť to, čo chcem robiť. Nikdy nespoznám ľudí, ktorých chcem poznať a nikdy nebudem vyzerať tak, ako by som chcela vyzerať. Ale možno môj život bude tisíckrát lepší ako som si ho kedy dokázala vysnívať, možno dostanem oveľa viac, možno sa dostanem na krajšie miesta a budem robiť lepšie veci, o akých teraz ani len netuším. Možno nespoznám tých konkrétnych vysnívaných ľudí ale spoznám lepších, oveľa lepších. Na Vianoce sa vraj plnia sny. Všetko je zázračné a ľudia by mali byť opatrní, čo si želajú. Nebudem sa hrať na Boha, tiež mám rada darčeky na Vianoce a je mi veľmi ľúto, že tento rok už po niekoľkýkrát sa budem musieť spokojiť so záložným plánom. Možno mi to ani nevadí. Možno sú na svete dôležitejšie veci, ako je niečo, čo chcete. Stále sa sťažujem na všetko okolo seba. Pritom som spokojný
človek. Keby som sa toho slova nebála, tak by som povedala že aj šťastný, ale keďže nie je leto, vrátila som sa k svojej definícii šťastia (Šťastie je stav, keď nechcete na svete vôbec nič meniť). Možno je tá definícia nesplniteľná, ale čo ja viem, myslím, že je len príliš náročná. Ale zas keď sa dosiahne, viem si presne predstaviť ten pocit. Ten šťastný pocit. 

Posledný mesiac je fakt krásny, a ja som momentálne v štádiu, keď ani neviem, čo si mám priať. Čo sa týka Vianoc, tak najviac sa teším na mamkinu najlepšiu kapustnicu (ešte týždeň, ešte týždeň), ktorá sa u nás je trikrát do dňa tri týždne v kuse :) Teším sa na prázdniny, na filmy, na priateľov, na vianočný a predvianočný večer, na stromček, na darčeky... a na pokračovanie tohto života, lebo som stále prekvapená, aké čudné zvraty a krásne momenty sa v ňom dejú.




Your song

11. december 2010 at 19:52 | Charlie |  I´m not there

awbd
Každý, kto sa dozvie, že mojím srdcovým mesiacom je december, sa ma ihneď spýta, či by som ho mala rada aj bez Vianoc. Odpovedám okamžitým áno. December je ten najkrajší mesiac. Mesiac plný zázrakov, od snehových vločiek, ktorých každej jednej každý jeden pád je moc, ktorou sa nebo môže pýšiť, po radosť na tvárach ľudí, ktorá zahreje viac ako varené víno, po prázdniny až po fenotypové prejavy Vianoc, obrovské stromčeky, trblietajúce sa ozdoby a ľadových snehuliakov. Kam sa leto hrabe na krásny december, január a február? 

Keď už sme pri fenotype Vianoc, stredu som robila Mikuláša, a June mi ochotne vypomáhala ako ten najlepší a najkrajší Anjelik. Ellie totiž pred časom spomenula, že jej treba zohnať Mikuláša a anjela, a my dve sme sa jej ochotne nanútili. Tak sme dva dni po 6. decembri odcestovali k Ellie domov. U nej doma som videla tú najhnusnejšiu MMS-ku na svete, spoznala pár úchylov a pod hrozbou neposkytnutia hodinového azylu bola donútená zjesť pár a k tomu jednu šišku z produkcie Ellienho otca. Boli perfektné. Keď mi vypršal už spomínaný hodinový azyl, tak sme sa presunuli do školy, kde Ellie so svojou sestrou Lynn a s Belly usporadúvajú náboženské stretnutia pre deti malé, aj pre tie väčšie. Tam sme sa prezliekli a keď po 10 minútach nervózneho čakania strčila Ellie hlavu do dverí a povedala: "Poďte" ,na čo sme my samozrejme okamžite zareagovali a išli sme. Zaklopali sme, počkali kým nám jedno z detí otvorí, vošli sme, rozprávali sa s nimi a nútili ich spievať, rozdali sme im sladkosti a potom sa s nimi naháňali (fú!). Všetci boli takí zlatí (a takí hyperaktívni!). Všetky deti sa ma však báli a pri hrách chceli byť len s anjelikom. Ku mne behali len dvaja chlapci, ktorí bohužiaľ slovensky nevedeli (dedinu od Maďarska delí rieka), takže sme sa dorozumievali telepaticky. Trošku. Po skončení sme pol hodiny čakali na autobus do Zapadákova, a potom som sama išla dobrú hodinu domov. Prvýkrát som videla vianočne naladený Zapadákov a taký deň - dva predtým by ma to úplne dojalo. 

A včera, včera bol jeden z najfantastickejších dní úplne vôbec. Z matematiky mám 1, o bod viac ako génius Ellie (a to som ju písala úplne sama!). Na literatúru si ku mne sadol Milo. Už asi po tretíkrát tento rok, a ja si to neviem celkom dobre vysvetliť. Milo ma totiž nikdy nemal rád. Alebo aspoň bol úplne neutrálny. Tento rok je však úplne ako vymenený, píšeme si, sedíme spolu, stále sa ma pýta, či mám frajera (ja mu vždy odpovedám, načo by mi bol) a či stále chcem 37 detí (už 39) a tak. Florence si myslí, že spolu chodíme. Určite za tým však z jeho strany nie je to, čomu by predchádzajúce symptómy napovedali. Tým som si istá viac než veľmi veľmi veľmi na osemnástu. No a späť. Po škole som bola s June na obed, a pár krát takmer vrazila do Edwarda, ktorý sa stále zdržiaval pred našou triedou a rozprával sa s Harrym. O druhej sme odišli autobusom, ktorý sme na môj žiaľ nezdieľali s Edwardovou super triedou (prvý úder). Mierili sme rovno do Optimy, ktorá je teraz taká nádherná, že ma to dojalo či som červená, či nie. Neskôr večer sme sa pobrali na Vianočné trhy, kde sa začalo bitchovanie a čisto anglická mluva. Ťažko vysvteľovať, čo všetko sme sa nahovorili iba ak to, že Ellie ma pred divadlom po hodine prosila, nech prestanem, lebo sa popissuje. A divadlo. Po odovzdaní prebytočných vecí som išla s Ellie na WC a keď sme vyšli, nikde nikoho nebolo. Tak sme vyšli na schody a tie sme zdolávali až na samý vrch a keď sme boli hore, dobýjali sme sa do lóží. Následne prišiel ujo takých kvalít, že keď sa spýtal či má pomôcť, tak som 5x vyslovila J, než som povedala Jasné! A to som vo väčšine takýchto prípadov úplne pokojná. Keď nás ten poloboh zaviedol na balkón, a keď som sa spamätala tak som zistila, že Edward je pred pódiom, takže vzdialenosť medzi nami bola minimálne 5 metrov vzdušnou čiarou(druhý úder). Po divadle cestou k autobusu sme sa párkrát ocitli blízko E. a on sa správal.... mám taký pocit... ako keby...á nechajme to. 

Jediné čo ma mrzelo je Harry. V autobuse sa rozmyslel, že nikam nejde. 
A neviem, či mu mám veriť (i keď skôr verím ako neverím), ale vraví že sa preorientoval, že je zaľúbený do Jakea Gyllenhaala a Heatha Ledgera, že neuznáva heterosexualitu a že mu celé toto prezrenie trvalo 5 mesiacov. 

Zajtra je tretia adventná nedeľa.
Zajtra idem na hokej (rovnako ako Chicago - Vancouver, najkrajšia kombinácia, Košice -Skalica) s tatíkom.
To je všetko, čím som si nateraz istá.
A celkom sa teším na ďalší článok.

Iris

6. december 2010 at 14:47 | Charlie |  I´m not there

Ehm, väčšinou vyberám len najlepšiu časť pesničky, ale z tejto sa to proste nedá.

Práve teraz, v tejto chvíli som nesmierne rada. Ročníkový projekt je odovzdaný, projekt na biológiu spravený, písomka z matematiky podozrivo geniálne napísaná, v ruke mám bielu čokoládu, na zajtra sa nemusím nič učiť, v piatok idem s Edwardom do divadla, stredu budem Mikuláš pre malé deti v malej dedine,
awbd
čo chvíľa sú Vianoce... dá sa vôbec netešiť?

Každý deň po dobu posledného jeden a pol druha mesiaca som prichádzala domov s tým, že musím pracovať na tom blbom projekte. Dnes ráno, v rozmedzí od šiestej do pol ôsmej ráno som ho dokončila a odovzdala, a už sa tým nemienim ďalej zaoberať. Konečne. Ostáva mi už len k projektu spraviť prezentáciu, čo je práca maximálne na hodinu a prečítať Na západe nič nového a spraviť k tomu referát, čo je otázka víkendu. 

Minulý piatok mala Ellie oslavu, a ja si ani nepamätám, kedy mi bolo tak dobre. A nasledujúce ráno som si po dlhšej dobe pozrela hokej, a to rovno najkrajší zápas, aký sa kedy mohol skombinovať: Chicago - Vancouver. Klub, ktorý má najkrajšieho kapitána a klub najkrajšieho mesta na svete. Proste šláger. Môj šláger. Vtipné slovo. Šláger. Shlaager.

Včera chodil Mikuláš a mne doteraz žiaria oči z bielych čokolád, ktoré sú ukryté v mojej skrinke. Dnes bude chodiť ešte jeden Mikuláš, a v škole sme mali ďalšieho Mikuláša. Na moju radosť prišiel cez chémiu, takže Mikuláš (konečne vybrali normálneho) a jeho družina si užili svoje od riaditeľky. Najprv ich vyhodila a potom im celý program scenzúrovala. A na matematike sme písali písomku a mám všetko ako June (a ona je záruka kvality), okrem príkladu, kde som výsledky mala vykrátiť, ale očakávam za to aspoň pol bodíka. 

A už neviem o čom písať. Napíšte niečo vy :). 
Ináč, ak má niekto z vás O2 kartu, môže mi napísať, lebo máme sms a mms zadarmo, čo je neskutočné. Ja v skutočnosti nie som Outú, ale kartu mi požičala Ellie, a teraz nerobíme nič iné, len esemeskujeme. Čiže, keby mal niekto malililinký záujem, tak nech sa ozve :)