Your song

11. december 2010 at 19:52 | Charlie |  I´m not there

awbd
Každý, kto sa dozvie, že mojím srdcovým mesiacom je december, sa ma ihneď spýta, či by som ho mala rada aj bez Vianoc. Odpovedám okamžitým áno. December je ten najkrajší mesiac. Mesiac plný zázrakov, od snehových vločiek, ktorých každej jednej každý jeden pád je moc, ktorou sa nebo môže pýšiť, po radosť na tvárach ľudí, ktorá zahreje viac ako varené víno, po prázdniny až po fenotypové prejavy Vianoc, obrovské stromčeky, trblietajúce sa ozdoby a ľadových snehuliakov. Kam sa leto hrabe na krásny december, január a február? 

Keď už sme pri fenotype Vianoc, stredu som robila Mikuláša, a June mi ochotne vypomáhala ako ten najlepší a najkrajší Anjelik. Ellie totiž pred časom spomenula, že jej treba zohnať Mikuláša a anjela, a my dve sme sa jej ochotne nanútili. Tak sme dva dni po 6. decembri odcestovali k Ellie domov. U nej doma som videla tú najhnusnejšiu MMS-ku na svete, spoznala pár úchylov a pod hrozbou neposkytnutia hodinového azylu bola donútená zjesť pár a k tomu jednu šišku z produkcie Ellienho otca. Boli perfektné. Keď mi vypršal už spomínaný hodinový azyl, tak sme sa presunuli do školy, kde Ellie so svojou sestrou Lynn a s Belly usporadúvajú náboženské stretnutia pre deti malé, aj pre tie väčšie. Tam sme sa prezliekli a keď po 10 minútach nervózneho čakania strčila Ellie hlavu do dverí a povedala: "Poďte" ,na čo sme my samozrejme okamžite zareagovali a išli sme. Zaklopali sme, počkali kým nám jedno z detí otvorí, vošli sme, rozprávali sa s nimi a nútili ich spievať, rozdali sme im sladkosti a potom sa s nimi naháňali (fú!). Všetci boli takí zlatí (a takí hyperaktívni!). Všetky deti sa ma však báli a pri hrách chceli byť len s anjelikom. Ku mne behali len dvaja chlapci, ktorí bohužiaľ slovensky nevedeli (dedinu od Maďarska delí rieka), takže sme sa dorozumievali telepaticky. Trošku. Po skončení sme pol hodiny čakali na autobus do Zapadákova, a potom som sama išla dobrú hodinu domov. Prvýkrát som videla vianočne naladený Zapadákov a taký deň - dva predtým by ma to úplne dojalo. 

A včera, včera bol jeden z najfantastickejších dní úplne vôbec. Z matematiky mám 1, o bod viac ako génius Ellie (a to som ju písala úplne sama!). Na literatúru si ku mne sadol Milo. Už asi po tretíkrát tento rok, a ja si to neviem celkom dobre vysvetliť. Milo ma totiž nikdy nemal rád. Alebo aspoň bol úplne neutrálny. Tento rok je však úplne ako vymenený, píšeme si, sedíme spolu, stále sa ma pýta, či mám frajera (ja mu vždy odpovedám, načo by mi bol) a či stále chcem 37 detí (už 39) a tak. Florence si myslí, že spolu chodíme. Určite za tým však z jeho strany nie je to, čomu by predchádzajúce symptómy napovedali. Tým som si istá viac než veľmi veľmi veľmi na osemnástu. No a späť. Po škole som bola s June na obed, a pár krát takmer vrazila do Edwarda, ktorý sa stále zdržiaval pred našou triedou a rozprával sa s Harrym. O druhej sme odišli autobusom, ktorý sme na môj žiaľ nezdieľali s Edwardovou super triedou (prvý úder). Mierili sme rovno do Optimy, ktorá je teraz taká nádherná, že ma to dojalo či som červená, či nie. Neskôr večer sme sa pobrali na Vianočné trhy, kde sa začalo bitchovanie a čisto anglická mluva. Ťažko vysvteľovať, čo všetko sme sa nahovorili iba ak to, že Ellie ma pred divadlom po hodine prosila, nech prestanem, lebo sa popissuje. A divadlo. Po odovzdaní prebytočných vecí som išla s Ellie na WC a keď sme vyšli, nikde nikoho nebolo. Tak sme vyšli na schody a tie sme zdolávali až na samý vrch a keď sme boli hore, dobýjali sme sa do lóží. Následne prišiel ujo takých kvalít, že keď sa spýtal či má pomôcť, tak som 5x vyslovila J, než som povedala Jasné! A to som vo väčšine takýchto prípadov úplne pokojná. Keď nás ten poloboh zaviedol na balkón, a keď som sa spamätala tak som zistila, že Edward je pred pódiom, takže vzdialenosť medzi nami bola minimálne 5 metrov vzdušnou čiarou(druhý úder). Po divadle cestou k autobusu sme sa párkrát ocitli blízko E. a on sa správal.... mám taký pocit... ako keby...á nechajme to. 

Jediné čo ma mrzelo je Harry. V autobuse sa rozmyslel, že nikam nejde. 
A neviem, či mu mám veriť (i keď skôr verím ako neverím), ale vraví že sa preorientoval, že je zaľúbený do Jakea Gyllenhaala a Heatha Ledgera, že neuznáva heterosexualitu a že mu celé toto prezrenie trvalo 5 mesiacov. 

Zajtra je tretia adventná nedeľa.
Zajtra idem na hokej (rovnako ako Chicago - Vancouver, najkrajšia kombinácia, Košice -Skalica) s tatíkom.
To je všetko, čím som si nateraz istá.
A celkom sa teším na ďalší článok.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Marti | Web | 15. december 2010 at 15:04 | React

Ach Vianoce. Ach december. Ach sneh. To všetko. Ešte pred týždnom som mala vianočnejšiu náladu ako dnes. Ale to prejde. Dúfam čo najskôr. Keď prestanem chodiť do školy, budem piť vaječný likér a zdobiť stromček. a ešte pozerať rozprávky a púšťať si vianočné songy.

2 Tessa* | Web | 17. december 2010 at 17:37 | React

Počúvam pesničku z minulého článku a páči sa mi. :)
Aj ja mám rada zimu, aj keď v poslednom čase túžim po teple, možno preto, že mám pocit, že cez leto tak nedepkárčim, ale to je iba pocit.
Fúha, ja by som sa na Mikuláša nedala nikdy nehovoriť, ale milé, že si sa toho podujala. :)
Ujo takých kvalít. :-D  :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama