December 2011

Lasts for forty-six sentences

28. december 2011 at 18:24 | Charlie |  I´m not there
Niekedy sa cítim, ako by som bola strašne hlboko pod vodou.
Vidím okolo seba bublinky a plávajúce ryby, veľké žraloky aj malé rybičky.
Keď sa pozriem hore, vidím farebné lúče, raziace si cestu cez hustú vodnú tmu.
Niekedy sa bojím, keď okolo mňa pláve niečo príliš rýchlo.
Príliš blízko.
Potom si však uvedomím, že ma to nevidí a necíti.
A raz za čas chcem vyplávať až hore.
Plávam, plávam.
Strašne ma bolia ruky.
A čím vyššie som, tým menej vzduchu mám v pľúcach.
Až cítim ako sa ich steny navzájom dotýkajú.
Berú mi všetku energiu.
A potom vystúpim až do takej výšky, že končeky mojich prstov vidia.
Svet, ľudí, Slnko, more, nebo, trávu, kvety.
Počujú plač, cítia konvalinky, vidia tmavozelené ihličie.
Ale ja to nevidím.
Preto sa o tie prsty starám.
A plávam tam hore niekoľkokrát za deň.
Stále si myslím, že teraz už to zvládnem.
Stále sa mýlim.
Chcem to strašne.
No pri konečnom bode mi stuhnú ruky, svaly.
Celá energia, sila a zmysly prejdú do končekov prstov.
Malé oblasti.
A aj keď sa to nikdy nevydarí, stále som poom šťastná.
Lebo viem, že to ozaj existuje.
A že je tam šanca.
Reálna.
Trochu.
Je to zdroj všetkého.
Života, šťastia, svetla, potravy.
Všetkého čo treba.
Lásky?
Stále si vravím, že raz tam dôjdem.
A potom, raz, keď plávam hore,
moje nohy,
prsty,
vlasy,
oči,
všetko sa rozmáča.
A ja viem, že už tam nedôjdem.
A potom tam dôjdem.
No nič nevidím, necítim.
Nevidím svet, ľudí, Slnko, more,nebo, trávu ani kvety.
Iba tmu.

I think, it´s great to have a dream, to dream a dream. Of any kind. But, when it´s a dream and when it´s illusion? What´s the difference? Where´s the boundaries?
Maybe they´re about to disappear and the world will be better tommorow.

Devil wanted to have a fair haired child

20. december 2011 at 20:58 | Charlie |  Adventureland
8 rokov som sa bála dňa keď príde stužková. Nechcela som mať na sebe hlúpe šaty, hlúpy mejkap a hlúpo sa nudiť, kým všetci tancujú.

Ale...bola to najlepšia stužková na svete, jediná, ale lepšia nebola ani nebude. Najprv ma rozplakal ocko, lebo bolo zrejmé, že tam nechce byť. To je jediné, čo ma trápi doteraz. Potom ma rozplakalo (z hnevu) to, že na mňa zabudli a nemala som miesto pri stole. Po troch mesiacoch hádok som čakala dokonalú organizáciu. A nakoniec, pri príhovore našej triednej som takmer odpadla z topánok, takže som musela vybehnúť von. Ale ináč to bolo super, profesori vraj robili pozitívne ohlasy a dokonca niektorí vraveli, že naša ( moja, Elliena a Juneina) časť programu (ála Mikuláš, anjelik a čert) bola najlepšia. Okrem toho som zistila, že tancom ľudia nazývajú aj keď trepete len tak rukami do vzduch ako totálny magor, čo som vykonávala, a nato zinkasovala ohlasy, že som super tanečník, že moje variácie boli najlepšie a svalovicu na ramenách.A teraz sa bojím videa zo stužkovej....

Dan sa mi strašne stráca z dohľadu, niekedy ho nevídam celé dni a hovorím si, že je to tak lepšie a správne, ale keď ho znova uvidím, som opäť v tom, ale je to horšie, dokonca si začínam namýšľať, že je za tým jeho pohľadom aj niečo viac. Hneď si ale uvedomím absurditu toho všetkého a mažem to z mysle. Z Jonathana sa liahne komouš a dne som išla domov s Eddiem (ďalej ako Et.). Z koncertu na ktorom s Harrym hral. Bol to úžasný koncert.

A posledne, zmenila som si chémiu na občiansku náuku, a som šťastná, prešťastná. Koniec prázdnin asi strávim nad ekonómiou a starovekou filozofiou, no v tomto predmete mám aspoň 50 percentnú šancu, že zmaturujem. Nie ako v chémii.

Okrem toho, u nás ráno snežilo, ale bez výsledku, hoci je vonku už krásne zima (dúfam však, že ešte prituhne), zajtra máme divadlo, pozajtra ďalšie, cez víkend Vánoce (t.j. snaha o skrátenie absencie pohľadu na Dana/E./Jonathana) a potom bude veľká depresia....
A hľadám si prácu na budúce leto, a veľmi, veľmi dúfam, že len na leto, a po ňom pôjdem do Přahy.

Das wunsche Ich fur Weihnachten
(Ich kann nicht die Interpunktionmarken finden)
Dnes som si na angličtine predstavila ako jem kapustnicu a potom som sa rozplakala.
True Story.

Green Windows

5. december 2011 at 14:48 | Charlie |  Adventureland
Do čerta!
Snažím sa, ale myslím, že na mňa padá nejaký strašný smútok. A viem presne čím to je. Počasím.
Ako je možné, že na Mikuláša bude vonku 6-9 stupňov? Malo by byť minimálne o 150 percent chladnejšie. Okrem toho som zistila, že jazykovedu môžu na Masarykovi študovať len užmagistri. Našla som si dokonalý (dajte facku každému, ktorý vám povie, že nič nie je dokonalé) odbor, a aj ten je doktorandský. Neviem, čo mám robiť. Zas.
© Nevadia mi vianočné reklamy koncom októbra
© Môj muž nikdy nebude mať problém s mojimi výbuchmi hnevu. Skôr ako sa nahnevám, najprv sa vždy rozplačem. Tak má šancu na únik
© Chcem mať deti Alexa Turnera. A Dr. Housea...
© Ráno mám inú farbu očí ako večer
© Som na strane 349, a na tvári mám 38 znamienok
© Rada sa prezliekam za Mikuláša, lebo som transsexuál
© Často si prezerám Jonathanov profajl na FB
© Trpím paranojou a každú noc sa budím s hrôzou, že ma odhalil
© O 12 dní mám stužkovú a stále nemám šaty
© Pri Sigur Rós plačem, lebo by som chcela prežiť zimu v Reykjaviku (ani nehovorím, že pri deviatich stupňoch v lete na Islande deti behali holé po farme)
© Zháňam ľudí, ktorí so mnou precestujú svet. Každý deň.

A polovica jedného céčočka je totálne blbosť.
Teda, si myslím.
A počúvajte Reginu Spektor. Ale naozaj počúvajte. Veľa.