Devil wanted to have a fair haired child

20. december 2011 at 20:58 | Charlie |  Adventureland
8 rokov som sa bála dňa keď príde stužková. Nechcela som mať na sebe hlúpe šaty, hlúpy mejkap a hlúpo sa nudiť, kým všetci tancujú.

Ale...bola to najlepšia stužková na svete, jediná, ale lepšia nebola ani nebude. Najprv ma rozplakal ocko, lebo bolo zrejmé, že tam nechce byť. To je jediné, čo ma trápi doteraz. Potom ma rozplakalo (z hnevu) to, že na mňa zabudli a nemala som miesto pri stole. Po troch mesiacoch hádok som čakala dokonalú organizáciu. A nakoniec, pri príhovore našej triednej som takmer odpadla z topánok, takže som musela vybehnúť von. Ale ináč to bolo super, profesori vraj robili pozitívne ohlasy a dokonca niektorí vraveli, že naša ( moja, Elliena a Juneina) časť programu (ála Mikuláš, anjelik a čert) bola najlepšia. Okrem toho som zistila, že tancom ľudia nazývajú aj keď trepete len tak rukami do vzduch ako totálny magor, čo som vykonávala, a nato zinkasovala ohlasy, že som super tanečník, že moje variácie boli najlepšie a svalovicu na ramenách.A teraz sa bojím videa zo stužkovej....

Dan sa mi strašne stráca z dohľadu, niekedy ho nevídam celé dni a hovorím si, že je to tak lepšie a správne, ale keď ho znova uvidím, som opäť v tom, ale je to horšie, dokonca si začínam namýšľať, že je za tým jeho pohľadom aj niečo viac. Hneď si ale uvedomím absurditu toho všetkého a mažem to z mysle. Z Jonathana sa liahne komouš a dne som išla domov s Eddiem (ďalej ako Et.). Z koncertu na ktorom s Harrym hral. Bol to úžasný koncert.

A posledne, zmenila som si chémiu na občiansku náuku, a som šťastná, prešťastná. Koniec prázdnin asi strávim nad ekonómiou a starovekou filozofiou, no v tomto predmete mám aspoň 50 percentnú šancu, že zmaturujem. Nie ako v chémii.

Okrem toho, u nás ráno snežilo, ale bez výsledku, hoci je vonku už krásne zima (dúfam však, že ešte prituhne), zajtra máme divadlo, pozajtra ďalšie, cez víkend Vánoce (t.j. snaha o skrátenie absencie pohľadu na Dana/E./Jonathana) a potom bude veľká depresia....
A hľadám si prácu na budúce leto, a veľmi, veľmi dúfam, že len na leto, a po ňom pôjdem do Přahy.

Das wunsche Ich fur Weihnachten
(Ich kann nicht die Interpunktionmarken finden)
Dnes som si na angličtine predstavila ako jem kapustnicu a potom som sa rozplakala.
True Story.
 

1 person judged this article.

Comments

1 W O N N I E * | Web | 21. december 2011 at 16:13 | React

Začiatok článku ma dojal, vidím že trable z rodičmi nemal nikto, až na to že tý moji tam chceli byť až príliš ale ja som sa snimi v podstate pohádala a miestami mala chuť sa rozplakať keď som sedela pri stole. Do Prahy by som chcela ísť aj ja :D.

2 W O N N I E * | Web | 21. december 2011 at 16:14 | React

tam malo byť že trable z rodičmi som nemala len ja, neviem na čo som myslela ked som to písala :D.

3 W O N N I E * | Web | 21. december 2011 at 19:46 | React

Konečne komentár ktorý som chcela počuť :D! Ďakujem, ďakujem, ďakujem! :D A asi len 20 fotiek je spolužiačkin chrbát. Nuž, niektorý vedia ako zaujať :D.  Inak v Glorii.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement