January 2012

Excitable Earthstar

26. january 2012 at 17:09 | Charlie |  Before Night falls
Viete, ono, stále tu boli veci, ktorými ste sa nikdy nemuseli zaoberať. Som na to príliš mladá. Nemám s tým skúsenosti. Nepoznám nikoho takého. Ešte som nad tým nerozmýšľala. Koľkokrát denne ma to napadne, ani to nespočítam. V poslednom čase to však ide, nie, priam sa to rúti, to všetko, obrovskou rýchlosťou, nemôžete sa vyhnúť a odskočiť z koľajníc, lebo ste si zasekli nohu v koľajniciach. Proste sa tomu nevyhnete. Čo teraz?

Zrazu máte vek, že sa môžete legálne oženiť, mať deti, kúpiť dom, odsťahovať sa.
Študovať, spoznávať svet.
Keď pôjdete na Island, nikto vám viac nepovie: V tvojom veku?
Piť, kúpiť si cigarety.
Vyjadrovať sa k politickým otázkam bez toho aby ste boli za pseudoinelektuálov
Vraj nám vzali detstvo, keď nás dali na osemročné gymnázium.
Nesúhlasím.
Vraj sme boli na deti príliš preťažovaní.
Nemyslím si. Naša trieda je posledná výberová-sme géniovia. Teda oni sú.
Moji najlepší spolužiaci.
Vodiči, kybernetici, jadroví fyzici, sexuálne aktívni jednotlivci.

Nie je to ani rok späť, čo nám zomrel spolužiak.

Pamätám si na toto a na toto.
Sú to jedny z najkrajších spomienok za celých osem rokov. Celkom čerstvé. Teplé a voňavé. Chrumkavé a sýte. Vždy som si ich spájala s tým, že si ich chcem navždy pamätať.

Teraz si ich vybavujem v Noxovej správe, ktorú poslal Scarlett predtým než skočil z piateho poschodia a donútil ma myslieť len na neho.

Zrazu máte vek, že viete všetko o pohreboch.
Zrazu máte vek, že meníte hlasy, len aby vám v nemocnici uverili, že ste jeho rodinný príslušník.

Demented Dialer

16. january 2012 at 15:31 | Charlie |  In a better world
Vrátilo sa šťastné obdobie. Viete, asi sa nikdy nezmierim s tým, že nemôžem robiť to, čo by som chcela najviac. Je tu však stále plno iných vecí, ktoré si môžte užívať, či ste hlupák ako ja, alebo génius ako každý z môjho okolia. Je to jedno.
Sobotu som mala osemnásť. Nemení to nič na tom, že som niktoš. Idem to však zmeniť. Mám plán. A pár vecí, ktoré musím stihnúť, kým zomriem. Blíži sa to, čo Vám budem rozprávať.


"Worrying is the same thing as banging your head against the wall. It only feels good when you stop."
John Powers

1. Kričať s kamarátmi z plného hrdla na hokeji

June má narodeniny začiatkom augusta. Ako darček sme jej darovali lístok na hokej. Potom sme sa akosi zasekli, a najbližší zápas s Bratislavou (myslím, že aj v ČR je boj všetkých s Prahou, či nie?), ktorý je v podstate súboj o všetko, bol až včera. Tak sme išli. Cesta tam vlakom, s Fannie, Meg, Scarlett a jej priateľom a Jennou. Na stanici v Košiciach sme sa stretli s Noxom, najlepším pijanom na svete a potom sme šli do Auparku (cez krásne sneženie ♥) za June a Ellie. Odtiaľ do nejakého baru, kde som, podľa všetkých, mala kupovať alkohol (tak určiteee) a potom do nejakej bagetérie, lebo Meg bola hladná. S Ellie a s June sme sa však zhodli, že už bol najvyšší čas ísť do Steel Arény, lebo je najvyšší čas na rozcvičku (treba viac? predstavte si to najsexi, čo si viete predstaviť, oblečte to do dresu, postavte to na štyri a make it moves). Stihli sme to len tak tak. Hokej by bol super, aj keby tam nebol samý vysoký, mužný, silný, svalnatý, spotený, zarastený, zadychčaný, šikovný, rýchly. Čo? Po niekoľkých ťažkých rozkošových situáciach dorazili ostatní a potom sa začalo hrať. Slovan a Bratislava sú rite. To len na začiatok. Myslia si, že sú bohovia a sú nič. Doslova. Toľko k Slovanu.

"Poď, si najlepší!", keď puk chytí Zálešák (naj♥)
"Slimák, načo máš hokejku? Zober ju a všetkých ich pobi!" ak je Slimák na ľade
"Zabite ich" ak sa bijeme
"Nevieš chodiť, korčuľovať, hlavne, že máš belasé srdce, debil" ak spadne Slovanista
"Zalez, a už nevychádzaj" ak je rozhodca debil
Toľko moje pokriky, nemám sklony k vulgarizmom, možno párkrát, ale nikdy nie sama.Ako muži za mnou.

Cez herné prestávky sme tančili, ale nikdy sme neboli na kocke, lebo sme boli v nebi. Doslova Opäť. Od ľadu sme boli vzdušnou čiarou (nechcem preháňať) asi 13 000 metrov.
Aj tak bolo super. A vo februári ideme zas.

Mám ich rada. Všetkých. Sú lepší ako ktokoľvek na celom svete. A sú moji.
Vďaka.

1. Kričať s kamarátmi z plného hrdla na hokeji: Done

Cynical conqueror

12. january 2012 at 17:20 | Charlie |  Before Night falls
Všetko ma štve, nič neviem, všetci sú múdrejší ako ja, nikde ma nevezmú, nezmaturujem, budem mať blbé vysvedčenie, navždy ostanem v Zapadákove, umriem sama ako Tesco pokladníčka. Taká moja bežná vyhliadka do života.

Celé moje krásne obdobie sa skončilo, keď som sa 3 dni učila na písomku z biológie a budem z nej mať asi štvorku. Povedzte mi, ktorý normálny človek dostane po minimálne 10 hodinách strávených nad knihami zjavne trojku na vysvedčení? Z biológie?

Som úbohý hlupák. V ničom nevynikám a vždy sa nájde niekto, kto je v hocičom lepší ako ja. Poviem Vám niečo. Anna je génius. Teraz je niekde s Jordanom na nejakom matematickom sústredení plnom mladých matematikov. Niekomu povie, dnes idem na matematické sústredenie, okrem toho chodím po matematických olympiádach, utorkami skladám počítače, skupujem procesory a tvorím grafiku, píšem najlepšie eseje na nemčine, viem presne, ktorú poznámku pod čiarou si mám prečítať aby som mala z diktátu jednotku, nad písomkou z 50 strán mi stačí posedieť pätnásť minút a mám jednotku (narozdiel od mojej hlúpej spolusediacej), nemusím prečítať ani knihu a zmaturujem najlepšie z celej triedy.
A ja poviem, musela som urobiť test, lebo som prešla z chémie na občiansku náuku, lebo na chémii by som prepadla, vo voľnom čase sa rada učím, je to nanič, ale robím to rada, nechodím na žiadny krúžok ani na olympiády, lebo som sprostý imbecil, a pravdepodobne, ďalších pätnásť rokov ma budete môcť zastihnúť v mojom rodnom dome. Dúfam, že potom umriem.
Natalie povie, nemám teraz veľmi čas, lebo sa musím učiť na prijímačky z architektúry, a od januára mi začínajú doučovania z matematiky, lebo som si to dala ako piaty predmet k biológii a chémii, okrem toho trávim čas vymýšľaním lieku na rakovinu a zostrojovaním lietadiel (nie som si istá, ale prekvapená by som nebola).

Ide o to, že keď sa na mňa človek pozrie, neohromím ho. A zistila som, že ho neohromím, ani keď ma spozná.

Nemám čo ponuknúť, nie som špeciálna ani zapamätateľná. Po ôsmich rokoch na škole o mne budú hovoriť ako o tom hlúpom dievčati, čo sa vláčilo s géniami. A nič sa na ňu nenalepilo. Som v koncoch. Neteší ma už ani, že sobotu mám blbých osemnásť a nedeľu ideme na hokej.

A to ešte neviem, že nezmaturujem a na vysokú ma nezoberú.

Blind binoculars

6. january 2012 at 13:17 | Charlie |  Up in the air
V živote by som si nemyslela, že piť so spolužiakmi môže byť taká sranda. Aj keď nepijem a nepila som. Čuduj sa svete, tí moji spolužiaci sú v opitom stave niekedy oveľa znesiteľnejší ako za triezva.

Tak napríklad Meg, ktorá ma stále chce objímať, je červená ako paprika, Roy vrieska kde je jeho mäso, ale syr miluje a stále mi vraví, že som super, Bryce si dá dole okuliare, Fannie spieva najhlasnejšie na svete, Jayden vedie silno teologické debaty v slipoch (keď máte šťastie), Scarlett si so mnou robí srandu z 800 kilovej mustard, Anna strašne veľa tancuje a uteká jej jazyk (ona totiž veľa nepila, len jej to trocha stúplo do hlavy, nebola opitá, len strašne hyperaktívna), Mike tvrdí, že je Slovák a hovorí o dôležitých dátumoch z dejepisu, Andrew, ktorý v budúcnosti bude staviať roboty, nám integráciami a deriváciami potvrdzuje, že nie je opitý, Charles ukazuje riť, Amy chce viac vína, Mable len leží a smúti, Ben stráca bradu (druhú noc sa rozbil na schodoch a okolo druhej ráno mu zašívali dieru v brade, prvýkrát som videla naživo sánku ako kosť!), Nox je najlepší pijan na svete, Prue sa neopije ani z veľa alkoholu, Jenna sa hrá s Dylanom, ktorý má očividne dosť a Claire behá všade v pyžamku.

Mimochodom je rozdiel byť v nálade a byť totálne opitý. Je rozdiel vypiť víno a ochutnať melónovú vodku a piť len aby ste sa povracali. Boli aj takí, možno dvaja, traja. Niektorí však poznali mieru a vedeli presne zastaviť tam, kde sa to má. Potom už bola sranda aj pozerať hokej našej dvadsiatky, či inak nudný futbal.

Viete, ono aj po ôsmich rokoch sú medzi nami stále také malé bariéry, ktoré by sa nebyť alkoholu nezbúrali, s Noxom by som sa nikdy tak nezabavila, s Jaydenom tak nezatancovala, nezistila, že Prue je super, a že Andrew rád pozerá seriály na MTV. Myslím si však, že teraz už sa tie prekážky zbúrali a v škole to teraz bude oveľa väčšia sranda ako inokedy.

Mám rada svojich spolužiakov. Sú zábavní, či sú opití, alebo nie. Len to nejak muselo začať.

Uvedomujem si, že je to dosť trápny článok, ale inak všetko zabudnem!

Nechcete ísť do kina?
Vtip.



After antecedent

1. january 2012 at 19:56 | Charlie |  Easy rider
Milí a drahí, na začiatku by som Vám chcela popriať krásny štart do tohto roka, aby bol Váš najlepší, aby ste boli len a len šťastní! Cudzokrajným želám smútok len a len z majstrovstiev sveta v hokeji, kedy Vás porazíme! Všetkých :)

Viete, teraz je asi taká móda, opovrhovať predsavzatiami a hovoriť aké hlúpe je to a tak. Ja mám rada predsavzatia. Je to prejav snahy, že viete, že nie ste perfektní, ale že môžte a chcete byť. Ja si želám každý rok to isté. Stále však zabúdam rozdiel medzi želaním a predsavzatím, a to jest, že ak chcete, aby sa Vám to predsavzatie splnilo, musíte pre to niečo robiť. Teraz si to uvedomujem, a sľubujem, že splním každé jedno, ktoré si predsa vezmem (ako od predsavzatia). Mám len jedno jediné predsavzatie, a to byť spokojná s tým čo mám. Veľa ľudí nemám nič, a ja niekedy stále plačem nad vecami, za ktoré si môžem sama. A nie, mám aj druhé. Univerzálne, toľkokrát omieľané, niektorými tak nepekne, že "klišé" nazývané : Nasleduj svoje sny. Je to krásne a možné, ak veľmi chceme. Dúfam. Som pesimista a trávu som ešte nefajčila.

Okrem toho, čítala som si staré články a uvedomila som si, že sa tu strašne pletú niektoré mená, čo je teda len a len moja chyba. Preto si v tom radšej urobme jasno.

Anna, June a Natalie čoby najmilší, najkrajší, najbystrejší, najbližší a najlepší ľudia pod Slnkom, ktorým nemusím vymýšľať charakteristiky, lebo ich proste spoznáte/musíte poznať.

Scarlett, úžasná, knihy čítajúca, alkohol väčšinou nepijúca a parádne odbory v budúcnosti študujúca. Jordan, génius, cynik, mnou a všetkými mne podobnými opovrhujúci, cez to stále pretty interesting to be with. Mable, parádne poviedky so mnou čoby s učiteľom laškujúca píšuca, ohromným mozgom oplývajúca, na chémii a fyzike namiesto učenia sa kresliť si kľudne mohúca. Harry, hudobný génius, mne podobný psycho social case, s neskutočným talentom imitovať ľudí a spievať české opery. Jenna, jeden z najkrajších ľudí na svete, Danovi učarúvša (určite áno), všetko vždy zvládnuvšia a ničoho sa nebojáca. Mickey, každým opovrhujúci, totálny sociopat, metal a porno milujúci, za zmienku však stojaci.

Freddie a Florence, súrodenci. Tak rada by som ich pobila! Mladší, múdrejší, krajší, obľúbenejší.

A Fantastic Four, Et. ako mladší, há a ef milujúci, blbé rozhovory o ničom so mnou majúci a krásny nos obsahujúci, Jonathan, pomaly sa mi zo srdca vytrácajúci, lebo na všetko frflajúci a komoušom sa zdať *prítomný priebehový od byť", Dan už ani neviem čo mám povedať.
A včera som v podstate strávila Silvestra s novou postavou, Patrickom, ktorý mi dopĺňa fantastickú štyrku a o ktorom ešte budete počuť.