Cynical conqueror

12. january 2012 at 17:20 | Charlie |  Before Night falls
Všetko ma štve, nič neviem, všetci sú múdrejší ako ja, nikde ma nevezmú, nezmaturujem, budem mať blbé vysvedčenie, navždy ostanem v Zapadákove, umriem sama ako Tesco pokladníčka. Taká moja bežná vyhliadka do života.

Celé moje krásne obdobie sa skončilo, keď som sa 3 dni učila na písomku z biológie a budem z nej mať asi štvorku. Povedzte mi, ktorý normálny človek dostane po minimálne 10 hodinách strávených nad knihami zjavne trojku na vysvedčení? Z biológie?

Som úbohý hlupák. V ničom nevynikám a vždy sa nájde niekto, kto je v hocičom lepší ako ja. Poviem Vám niečo. Anna je génius. Teraz je niekde s Jordanom na nejakom matematickom sústredení plnom mladých matematikov. Niekomu povie, dnes idem na matematické sústredenie, okrem toho chodím po matematických olympiádach, utorkami skladám počítače, skupujem procesory a tvorím grafiku, píšem najlepšie eseje na nemčine, viem presne, ktorú poznámku pod čiarou si mám prečítať aby som mala z diktátu jednotku, nad písomkou z 50 strán mi stačí posedieť pätnásť minút a mám jednotku (narozdiel od mojej hlúpej spolusediacej), nemusím prečítať ani knihu a zmaturujem najlepšie z celej triedy.
A ja poviem, musela som urobiť test, lebo som prešla z chémie na občiansku náuku, lebo na chémii by som prepadla, vo voľnom čase sa rada učím, je to nanič, ale robím to rada, nechodím na žiadny krúžok ani na olympiády, lebo som sprostý imbecil, a pravdepodobne, ďalších pätnásť rokov ma budete môcť zastihnúť v mojom rodnom dome. Dúfam, že potom umriem.
Natalie povie, nemám teraz veľmi čas, lebo sa musím učiť na prijímačky z architektúry, a od januára mi začínajú doučovania z matematiky, lebo som si to dala ako piaty predmet k biológii a chémii, okrem toho trávim čas vymýšľaním lieku na rakovinu a zostrojovaním lietadiel (nie som si istá, ale prekvapená by som nebola).

Ide o to, že keď sa na mňa človek pozrie, neohromím ho. A zistila som, že ho neohromím, ani keď ma spozná.

Nemám čo ponuknúť, nie som špeciálna ani zapamätateľná. Po ôsmich rokoch na škole o mne budú hovoriť ako o tom hlúpom dievčati, čo sa vláčilo s géniami. A nič sa na ňu nenalepilo. Som v koncoch. Neteší ma už ani, že sobotu mám blbých osemnásť a nedeľu ideme na hokej.

A to ešte neviem, že nezmaturujem a na vysokú ma nezoberú.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 W O N N I E * | Web | 15. january 2012 at 20:41 | React

Trošku ma tovj článok inšpiroval k napísaniu môjho.  V podstate tam hovorím o tom istom, že nie som zapametateľná. Takže neviem čo by som mala dodať k tomu článku, pretože ti to nebudem vyvracať, ten pocit poznám. Ale možno to tak nie je. Možno to tak vidíš len ty (to by som si mala povedať aj ja ale nedokážem to tak to hvoorím aspon tebe).

2 Hjůbí | Web | 21. january 2012 at 14:21 | React

S tou čtyřkou z biologie to znám. Když se učím jak blb, tak mám blbou známku, a když jenom přejedu sešit očima, dostanu dvojku. Je to nespra. (Ale my píšeme písemky a)b)c)d) ;-), vy maturanti asi svými slovy, což? :-))
A neboj, maturitu zvládneš ;-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement